reklama

Zlodejský gang operuje každý deň v petržalskom Tescu

Mal to byť deň ako každý iný. Bola sobota, voľný deň. Bola som si zakorčulovať na hrádzi a večer som sa vybrala na nákup. Do petržalského Tesca. Nakupovala som tam už tisíc krát predtým, vlastne odkedy to Tesco stojí, bola som tam pravidelným zakázníkom. Nikdy sa mi tam nestalo nič mimoriadne. Nikdy som si tam nič zvláštne nevšimla. Až toho dňa...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Nepýtajte sa ma, prečo som to urobila. Ja neviem. Vždy som tak opatrná. Vždy! Viem, že nikdy neviem, komu môžem veriť, zlodej sa môže objaviť kdekoľvek. Nemá to napísané na čele, vyzerá ako slušný človek. Ako hocikto z nás. No v každom prípade, v ten deň som si zavesila kabelku na nákupný vozík. Bolo to prvý krát, čo som to urobila, a... aj posledný. Stalo sa mi to osudným.

Myslela som si, že som opatrná. Však predsa kabelku mám stále na očiach! Teraz už viem, že som zlodejov veľmi podcenila, a seba precenila. Stačí sekunda...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prechádzala som sa po Tescu ako toľkokrát predtým. Prezerala som si tovar, tu a tam niečo vložila do vozíka. Až som došla k zelenine. Mám rada zelenú papriku, dávam si ju k raňajkám. Načiahla som sa po nej, obzretá som bola, no sekundu, možno dve. Keď som ju chcela dať do vozíka, kabelka na ňom nebola. Panebože, kabelka! Pozrela som sa okolo seba. Ľudia nakupovali, vkladali zeleninu a ovocie do vozíkov. Nikto si ma nevšímal. Nikto si nič nevšimol. A medzi nimi zlodej. S mojou kabelkou. Ktorý z nich to je? Kde ju skryl? Nedokázala som to určiť, svoju kabelku som nikde nevidela a nikto z tých ľudí sa mi nezdal podozrivý. Každý nakupoval. Alebo sa tváril, že nakupuje. Chytala ma strašná panika. Pre boha, čo som tam všetko mala. Peniaze dosť veľa peňazí! Hneď po nákupe som chcela ísť do banky a vložiť ich na účet. Doklady. Úplne všetky doklady, ešte aj pas!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozbehla som sa k pokladniam a hľadala som SBSkára. Vždy tam stoja. Musia mi pomôcť! Viem, že Tesco je vybavené kamerami, museli toho zlodeja nasnímať! Musia sa na tie kamery hneď pozrieť, kto to je, možno ho ešťe zadržia v Tescu! Len rýchlo! SBSkár stál na svojom mieste ako vždy. Rýchlo som mu hovorila čo sa mi stalo, žiadala ho o pomoc. Pýta sa ma, či mám mobil, musím zavolať na políciu. Nie, mobil nemám, veď všetko som mala v kabelke! Nemám absolútne nič! Slzy sa mi derú do očí. Požičiava mi svoj mobil, mám okamžite volať políciu. On volá vysielačkou, oznamuje čo sa stalo, žiada prezrieť kamery. Ja vytáčam 158. Policajt na druhom konci linky si ma vypočuje a pýta sa, čo všetko som v kabelke mala. Vymenúvam. "Peňaženku, toľko a toľko peňazí. Dva mobily. Všetky doklady, kľúče od bytu, kľúče od auta, doklady od auta..." tu ma preruší. A dá mi radu, za ktorú mu budem vďačná do konca života. "Choďte okamžite k autu!" Mňa to v tej panike a hystérii ani nenapadlo. "Má ešte niekto iný náhradný kľúč od auta?" "Áno", vzklykám. "Moja mama." Policajt si vypýta na ňu telefón a oznamuje: "Počkajte nás pri aute, vyzdvihneme ju a prídeme po vás". Oznamujem SBSkárovi: "Musím ísť okamžite k autu!" A už k nemu bežím. S jeho mobilom na uchu, na linke mám stále policajta. SBSkár ma nasleduje, čo mu ostáva. Na parkovisku auto stále stojí. Ufff, aspoň to. Ukončím hovor s policajtom a zavolám obom bankám, v ktorých mám vedené účty, aby mi zablokovali karty. Síce nepatrím k tým ľuďom, čo si PIN kód píšu na kartu, ale jeden nikdy nevie. Istota je istota. Po vybavení všetkého potrebného vraciam mobil SBSkárovi. Stále som v šoku, slzy mi tečú po lícach. Prosím ho, či mi môže postrážiť auto, chcem sa vrátiť do Tesca. Chcem sa tam ešte poobzerať, prehľadať ho, či neuvidím u niekoho svoju kabelku. On to ale odmieta. "Môžete sa tam vrátiť, kameru na parkovisku nasmerovali na vaše auto". Napriek tomu radšej ostávam pri ňom. Čo mi to pomôže, že ho berú kamerou? Ak k môjmu autu vykročí zlodej, nasnímajú mu maximálne tak chrbát. Odomkne si, vstúpi do auta, odfičí preč, to všetko môže urobiť tak, aby mu nebolo vidno tvár. A tak čakám pri aute. Od SBSkára sa ešte dozviem, že na kamere nič nezachytili. No super.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čakám. Je mi už zima. Je večer, pomaly sa stmieva. Bundu mám zamknutú v aute. A neodvážim sa od neho ani pohnúť. Sledujem ľudí, čo chodia okolo. Je medzi nimi aj zlodej? Hľadá moje auto? Pozoruje ma z bezpečnej vzdialenosti? Zazerám na každého jedného človeka čo ide po parkovisku a rozmýšľam, či to nie je môj zlodej, čo hľadá moje auto.

Zdá sa mi, že to trvá večnosť. Je mi už dosť zima. Konečne zbadám prichádzať policajné auto. Ozlomkrky naňho mávam, aj tak to trvá, kým si ma všimnú. Prídu ku mne, vnútri sedia dvaja policajti a vzadu moja mama. Doniesla mi teplú bundu. Myslela na všetko. Policajti sa najskôr vyberú do Tesca, chcú si sami prezrieť to, čo nasnímala kamera. Veľa nádeje mi neostalo, ale stále dúfam. Čo ak... Bohužiaľ. A dozvedám sa od nich zaujímavé veci...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Tescu majú samozrejme kamery. To si všimol už každý. Ale nemajú ich tam na ochranu zákazníkov. Ochraňujú len vlastný tovar. Najviac zabezpečený priestor majú tam, kde predávajú drahý tovar. Zelenina a ovocie nie sú drahé položky. A tak tam majú len jednu kameru. A tá sa pomaly točí kolom dokola. Keď ma okradol ten zlodej, tá kamera sledovala práve niekde inde. Bohužiaľ. Sledovali ma na kamere aj predtým, od začiatku ako som vstúpila do obchodu. Ale nevšimli si nič podozrivé. A tiež sa dozvedám, že krádeže pri ovocí a zelenine sú časté. "Viete pani, už pred rokmi sme im hovorili, nech si tam dajú poriadnu kameru. Nestojí to veľa. Ale oni nemajú záujem" dozvedám sa.

Policajti sa rozlúčia a odfrčia. Mama doniesla náhradné kľúče, tak ideme autom. Cestou ma utešuje a opisuje prípad nejakých známych. Boli nakupovať v Avione a keď prišli k autu, žena zistila, že nemá kabelku. Vydali sa naspäť ju hľadať. Nenašli. Vrátili sa k autu a - auta nikde. Áno, mohla som dopadnúť aj horšie. V duchu ďakujem policajtovi čo mi radil ísť hneď k autu.

Na políciu som musela ísť, aby ma vypočuli. Všetko spísali. Ujala sa ma mladá milá policajtka. Nakoľko som nemala žiadne doklady, overovala moju totožnosť. Vyhľadala ma v systéme podľa mena, pozerá na fotku, pozerá na mňa. Vraj sa vôbec nepodobám. Som to naozaj ja? Dáva mi otázky, ako sa volajú(volali) moji starí rodičia z jednej i druhej strany. Nepodobám sa. No hej, tá fotka má už dosť rokov. To som sa tak zmenila? Ja mám pocit, že vyzerám stále rovnako. Asi fakt len pocit.

Ďaľšie zaujímavé veci som sa dozvedela priamo od nej. Petržalské Tesco je ich rajón. Nie som ani zďaleka jediná okradnutá. Operuje tam akýsi zlodejský gang. Každý deň. V podstate každý deň, takto ako rieši teraz mňa riešia niekoho, kto tam bol okradnutý. A vždy je to pri zelenine. Tí zlodeji veľmi dobre vedia ako je to tam s kamerami. Vedia presne kde sú. Aj to, že pri zelenine je len jedna, ktorá sa otáča. Majú ju v oku. Svoju obeť si vyhliadnu už vtedy, ako vstúpi do obchodu. Vždy si vyberú niekoho, koho môžu ľakho okradnúť. Ženu, čo má kabelku prehodenú cez vozík. Alebo muža, čo má peňaženku vo vrecku tak, že sa dá ľahko vytiahnuť. Sledujú svoju obeť z bezpečnej vzdialenosti po celom obchode. Skoro každý chodí nakupovať aj nejakú zeleninu, ovocie. A tu nastáva ich chvíľa. Priblížia sa k svojej obeti, po očku sledujú, kam smeruje kamera a... stačí skutočne nestrážená sekunda...

Bola som z toho v šoku. Tak ono sa to tam deje každý deň. Každý jeden deň! A oni o tom vedia. Toľkí ľudia o tom vedia! A nič neurobia. Pritom by stačilo tak málo. Vyčíhať, namontovať kameru, sledovať, chytiť. Nikto nič nespraví. Nechcem obviňovať radových zamestnancov, tí nemajú veľkú šancu niečo urobiť. SBSkár je moc malý pán na to, aby si si sám vymedzoval právomoci a robil to, čo mu nenariadili. Má svoju presne stanovenú úlohu. A tou je chytať zlodejov. Ale len tých, ktorí okrádajú Tesco. Nie tých, ktorí, okrádajú zákazníkov.

Koľko toho zmôže radový policajt a či môže bez rozhodnutia zhora ísť robiť akciu do obchodného domu neviem posúdiť. Úplne v prvom rade by podľa mňa malo zasiahnuť vedenie Tesca. Stačila by taká drobnosť - kúpiť jednu poriadnu kameru. Na taký gigant je to zanedbateľná investícia. Ale to by musela byť tam niekde hore na teplučkých miestach riadiacich pracovníkov Tesca ochota chrániť svojich zákazníkov. A tá nie je. Peniažky sa kotúľajú, čo im viac chýba. Zákazníci sú dobrí, keď peniaze dávajú, jednu bezvýznamnú investíciu v ich prospech neurobia.

Na druhý deň som sa na radu policajtov vybrala prehľadávať všetky kontajnery v blízkosti Tesca. Že niekedy sa stane, že zlodeji zoberú len peniaze a cenné veci a doklady aj s kabelkou zahodia. Pripadala som si jak posledný bezďák keď som prehrabávala smeti, snažila som sa to robiť, aby ma nikto nevidel, ale na tak zaľudnenom sídlisku sa to celkom nedá. A tak som na sebe zachytila aj pohľady okoloidúcich. No čo už. Aj tak som nemala šťastie, moju kabelku do smetiaka zlodeji nevyhodili.

Dnes sú to už dva roky čo ma okradli. Odvtedy som v tomto konktrétnom Tescu nebola. Nedokázala som to. Raz som tam aj chcela ísť nakúpiť, lebo som ho mala akurát cestou a nechcelo sa mi ísť inde. Ale tesne pred tým som si to rozmyslela. Nedokázala som to. Získala som akýsi blok, nedokážem zniesť, že sa na mňa, resp. na moju kabelku upierajú oči zlodeja. A striehnu. Na jednu drobnú chybičku.

Týmto by som chcela ešte raz poďakovať ľuďom, čo mi vtedy pomohli. A vystríhať všetkých ľudí, aby nepodceňovali zlodejov v obchodných domov. Lebo im stačí sekunda...

Katarína Rašmanová

Katarína Rašmanová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám 34 rokov, pochádzam z Bratislavy. Mám rada prírodu, hory, turistiku. Zoznam autorových rubrík:  CestopisSúkromnéZo života

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu