Zo života opatrovateľky 6 - hodená do vody

Autor: Katarína Rašmanová | 26.8.2012 o 22:55 | (upravené 27.8.2012 o 1:21) Karma článku: 13,88 | Prečítané:  4569x

Že cudzí jazyk sa vždy najlepšie učí v cudzej krajine, keď okolo seba nemáte žiadnych Slovákov (či Čechov) vie každý. Ste hodení do vody - nauč sa plávať alebo sa utop! Je to tvrdá škola života a si píšte, že keď na vás vreští z invalidného vozíka imobilná babka a niečo chce (a vy neviete čo to slovo znamená), že keď sa potom konečne dozviete jeho význam, tak ho už nikdy nezabudnete. Ani o veľa rokov neskôr. Možno ani do konca života (ale to vám poviem naisto o 50 rokov neskôr). Ak by ste si ho len prečítali v slovníku, najskôr by ste ho na druhý deň či o pár dní už nevedeli.

Moja druhá babka teda nebola vôbec ľahký prípad. Ako som už písala, bola imobilná, ráno som ju posadila na vozík a na ňom sedela celý deň. Keď potrebovala niekam ísť, tak som ju tam odtlačila. Väčšinou ale nikam nechodila. Bola to babka - veľká parádnica. Mala jednu miestnosť, kde mala desiatky a desiatky kvalitných, určite veľmi drahých kostýmov. Dovolím si odhadnúť, že jeden mohol stáť aj cez 100 eur. Babka sa do tej izbičky ale nedostala, dvere tam boli príliš úzke a ona tam so svojím vozíkom neprešla. Musela som jej ich podávať ja. Svoje kostýmy poznala veľmi dobre, snáď každý jeden kus.

Ráno sa babka budila okolo siedmej a bol čas rannej hygieny a obliekania. Každý deň presne vedela, ktorý kostým si chce obliecť a len mi to oznámila. "Ten zelený!" Problém bol, že zelených kostýmov tam bolo hneď niekoľko a kým som prišla na to, ktorý má na mysli, ukazovala som jej jeden zelený za druhým a babka bola čím ďalej, tým viac rozčúlenejšia, až na mňa kričala. Nakoniec sme ale vždy ten jej kostým, ktorý mala práve na mysli našli, to už bola ale väčšinou dobre vytočená.

Po hygiene a oblečení kostýmu nasledoval make up. S tým som jej pomáhať nemusela, ruky jej slúžili a tak sa namaľovala sama. Riasenka, sýto červený rúž, poriadna dávka červene na líčka. Hotová babka - Marfuša. Parádila sa takto každý deň, problém bol ale v tom, že takmer nikdy nevychádzala z izby. Ráno sa namaľovala, celý deň bola v izbe a večer sa zas poctivo odlíčila. Skoro nikdy ju nikto takto vyparádenú nevidel (ja sa nerátam). Raz za pár dní došla akurát jedna z jej dcér a doniesla nákup. Pre mňa bolo utrpenie to, že som nemohla nakupovať sama a aspoň občas sa dostať na čerstvý vzduch. A vychádzky som mala povolené len raz za týždeň, vždy v sobotu na 6 hodín. Cítila som sa tam ako vo väzení.

Babka nebola veľmi trpezlivý a zhovievavý človek. A keď sa takéto dve osoby ako ona a ja - s chabou nemčinou dajú dokopy a musia spolu tráviť 24 hodín denne, zákonite z toho nevznikne nič dobré.

V rámci ranného parádenia odo mňa babka požadovala, nech jej podám "Kette". Ukazovala tým smerom. Problém bol v tom, že ja som nevedela čo to je. Pozerala som tým smerom kam ukazovala a hádala som: "Chcete toto?" "Nie! Kette!" "Toto?" "Nieeee! Podaj mi zelenú Kette!!!" To už kričala. Ja dušičku maličkú, hrozne som jej chcela vyhovieť a ukazovala na jednu vec za druhou. Nakoniec som zistila, že chce náhrdelník. Kette je spisovne nemecky retiazka aj akákoľvek reťaz, toto slovo sa používa aj na náhrdelník z goráliek.

Takýmto spôsobom ma babka naučila niekoľko nových slovíčok, akurát že pri tom chúďa skoro došla o nervy. A ja tiež. Ale teraz, s odstupom času sa na to pozerám inak, vnímam to už pozitívnejšie. Veď to dobré z tejto skúsenosti mi ostalo, to zlé je preč.

Táto babka trpela tiež paranojou a keď niečo nevedela hneď nájsť, obviňovala mňa alebo moju striedačku, že sme jej to ukradli. Či to bolo mydlo alebo jeden z jej kvalitných kostýmov. Pravidelne kontrolovala aj obsah chladničky. Tiež už trpela trocha demenciou, zabúdala kde ktoré veci dala. Ale nikdy nezabudla, koľko syra či šunky bolo naposledy v chladničke. Raz vyrobila strašnú scénu, pretože som zjedla príliš veľa syra. Babka sama jedla už len vrabčie porcie a nechápala, že ja jem proste viac. Obvinila ma, že som ten syr z chladničky ukradla a pýtala sa ma, komu som ho predala. Urobila vtedy strašnú scénu, volala dcéram, aby sa na mňa sťažovala, že som jej uradla syr, a aby toho nebolo málo, vo svojej izbe som mala otvorené okno a ešte aj svoje veci som mala na zemi. No, veci som mala naozaj na zemi, pretože v tej malej izbietke ktorú mi tam pridelili a ktorá ani nemala dvere nebola žiadna skriňa ani nábytok, proste nič, len posteľ. Dcéry našťastie boli chápavé a keď si vypočuli moju verziu, hovorili, že ony vedia že je to s ich mamou ťažké, že si z toho nemám nič robiť a že jesť syr môžem samozrejme, koľko chcem.

Bola som rada, že aspoň niekto je na mojej strane. Ale moje ideály o práci opatrovateľky mali už vážne trhliny. Predtým, ako som to išla robiť som mala zidealizované predstavy, že sa budem starať o milú láskavú babičku a budem jej pomáhať. A tej milej babičky jaksi nebolo.

Sem-tam babka chcela ísť do kaviarne, kde sa stretávali aj iní dôchodcovia z toho penziónu, to ale nebolo moc často. Raz som tam išla sama, keď som sa v sobotu vracala zo svojej vychádzky a mala som ešte nejaký čas. Objednala som si pohár vína, aby som mala silu to čo ma čaká ďalej prežiť. Bola som už so silami na konci. Na moje prekvapenie som zistila, že čašníčka je Češka a víno mi venovala zadarmo. Poznala ma z videnia, keď som tam občas došla s babkou, tak sa mi teraz, keď som tam bola sama hneď prihovorila česky, lebo vedela, že opatrovateľky sú len Slovenky. Hovorila, že pri tejto babke sa opatrovateľky stále striedajú lebo žiadna to s ňou nevydrží a každá za chvíľu ujde. A čoskoro som ušla aj ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?