Zo života opatrovateľky 3 - babkina pohostinnosť

Autor: Katarína Rašmanová | 26.8.2012 o 13:39 | (upravené 26.8.2012 o 13:52) Karma článku: 9,29 | Prečítané:  2131x

Babka bola zvyknutá celý život sa o niekoho starať, o svojho muža a v istom období života aj o syna. Vždy ráno pripravila raňajky, niekedy urobila chlebíčky aj cez deň a ak si náhodou pamätala, že som tam, tak došla za mnou a ponúkla ma. Keď mala dobrú náladu, bola to veľmi milá zlatá láskavá babička. Väčšinou si ale nepamätala že tam som, a keď som napr. sedela v obývačke a ona tam došla, povedala: "Aah, eine schöne junge Dame ist da" (á, jedna pekná mladá dáma je u nás).

Ráno, keď som vstala, vždy som urobila v kávovare kávu, bohužiaľ, babka ju mala tendenciu zas vylievať a keď som to neustriehla, všetku kávu vyliala do umývadla a uvarila vlastnú. Robenie kávy jej ale moc nešlo, väčšinou sa to nedalo piť.

Napr. raz, keď urobila kávu aj pre mňa, moc nadšená z jej pohostinnosti som vtedy nebola. Na vrchu kávy plával olej. Pozerám na to, nechcela som babku uraziť, ale piť som to rozhodne nemala v úmysle. Hovorím jej: "Ale v tej káve je olej!". Babka na mňa pozrela akože čo vymýšľam, vzala mi kávu spred nosa, odpila si z nej a hovorí: "Ale veď je dobrá!" A strčila mi ju naspäť. No… Napriek tomu, že bola dobrá som babku musela uraziť a kávu s olejom som nepila.

V kávovare ale babka rada varila nielen kávu, ale aj rôzne iné veci. A tak sa stalo, že sa tam ocitol aj slivkový lekvár. Zrovna vtedy bol na návšteve ich syn a ten teda s nimi nemal ani zďaleka toľko trpezlivosti ako ja. Jak to videl, začal babke nadávať, až sa pohádali. Ja som s jeho reakciu nesúhlasila, ale nedovolila som si mu nič povedať, predsa len, miešať sa do cudzích konfliktov, hlavne keď on ma platí. Alzheimer je choroba, žiť s takým človekom je síce dosť ťažké, ale ona za to predsa nemôže. Ktovie, ako my skončíme keď budeme mať 80-90.

Neskôr som opatrovala ešte aj iných starších ľudí, mala som aj takých, ktorí boli depresívni, nešťastní a plačliví. Títo dvaja boli akí boli, ale myslím, že si žili vcelku šťastne, svoj stav si neuvedomovali, mali svoje každodenné rituály, nenudili sa. Babka sa zaoberala hlavne staraním sa o dedka a skúšaním prípravy jedla (raňajky sa jej často aj podarili), no a dedko čím sa zaoberal, o tom som písala v minulom príspevku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?